slovenčina » čerkezština | 44 [štyridsaťštyri] | Večerný program

44 [тIокIитIурэ плIырэ] Пчыхьэм удэкIыныр

44 [tIokIitIurje plIyrje] Pchyh'jem udjekIynyr

Je tu nejaká diskotéka?	Мыщ дискотекэ щыIа?; Myshh diskotekje shhyIa?
Je tu nejaký nočný klub?	Мыщ чэщклуб щыIа?; Myshh chjeshhklub shhyIa?
Je tu nejaká krčma?	Мыщ бар щыIа?; Myshh bar shhyIa?
Čo hrajú dnes večer v divadle?	Сыда нычхьапэ театрэм щыкIорэр?; Syda nychh'apje teatrjem shhykIorjer?
Čo premietajú dnes večer v kine?	Сыд нычхьапэ кинотеатрэм щыкIорэр?; Syd nychh'apje kinoteatrjem shhykIorjer?
Čo ide dnes večer v televízii?	Сыда нычхьапэ телевизорым къыгъэлъэгъощтыр?; Syda nychh'apje televizorym kygjeljegoshhtyr?
Sú ešte lístky do divadla?	Билетхэр театрэм джыри щыIа?; Bilethjer teatrjem dzhyri shhyIa?
Sú ešte lístky do kina?	Билетхэр кином джыри щыIа?; Bilethjer kinom dzhyri shhyIa?
Sú ešte lístky na futbalový zápas?	Билетхэр футболым джыри щыIа?; Bilethjer futbolym dzhyri shhyIa?
Chcel by som sedieť celkom vzadu.	Сэ ауж дэдэ сыщысынэу сыфай.; Sje auzh djedje syshhysynjeu syfaj.
Chcel by som sedieť niekde v strede.	Сэ гузэгу горэм сыщысынэу сыфай.; Sje guzjegu gorjem syshhysynjeu syfaj.
Chcel by som sedieť celkom vpredu.	Сэ апэ дэдэ сыщысынэу сыфай.; Sje apje djedje syshhysynjeu syfaj.
Môžete mi niečo odporučiť?	О сыд игъоу къысфэплъэгъун плъэкIыщт?; O syd igou kysfjepljegun pljekIyshht?
Kedy začína predstavenie?	Къэгъэлъэгъоныр сыдигъуа зырагъажьэрэр?; Kjegjeljegonyr sydigua zyragazh'jerjer?
Môžete mi zohnať lístok?	Билет къысфэбгъотын плъэкIыщта?; Bilet kysfjebgotyn pljekIyshhta?
Je tu v blízkosti golfové ihrisko?	Гольф ешIапIэ мы Iэгъо-благъом щыIа?; Gol'f eshIapIje my Ijego-blagom shhyIa?
Je tu v blízkosti tenisový kurt?	Теннис ешIапIэ мы Iэгъо-благъом щыIа?; Tennis eshIapIje my Ijego-blagom shhyIa?
Je tu v blízkosti krytá plaváreň?	Унэ кIоцI есыпIэ мы Iэгъо-благъом щыIа?; Unje kIocI esypIje my Ijego-blagom shhyIa?

Gény ovplyvňujú jazyk

Jazyk, ktorým hovoríme, závisí na našom pôvode. Veľký vplyv na neho ale majú aj naše gény. K tomuto záveru došli škótski bádatelia. Skúmali, ako sa angličtina líši od čínštiny. Pritom zistili, že aj gény hrajú svoju rolu. Pretože gény ovplyvňujú vývoj nášho mozgu. Inými slovami, formujú naše mozgové štruktúry. Tým je daná naša schopnosť učiť sa jazyky. Kľúčové sú pritom varianty dvoch génov. Ak je určitý variant recesívny, vyvinie sa tónový jazyk. Tónovými jazyky teda hovoria národy bez týchto génových variantov. U tónových jazykov sa význam slova rozlišuje podľa výšky tónu. K tónovým jazykom patrí napríklad čínština. Ak je však tento variant dominantný, vyvinú sa iné jazyky. Angličtina nie je tónovým jazykom. Varianty týchto génov nie sú rovnomerne rozložené. Znamená to, že vo svete sa vyskytujú s rôznou frekvenciou. Jazyky však prežívajú len vtedy, ak sa šíria ďalej. K tomu je potrebné, aby deti napodobňovali jazyk svojich rodičov. Musia sa ho teda dobre naučiť. Až potom bude odovzdaný z generácie na generáciu. Génový variant, ktorý podnecuje tónové jazyky, je starší. Kedysi existovalo pravdepodobne viac tónových jazykov, než máme dnes. Genetické zložky však nesmieme preceňovať. Môžu iba pomôcť vysvetliť vývoj jazykov. Neexistuje ale gén pre angličtinu alebo gén pre čínštinu. Každý sa môže naučiť akúkoľvek reč. Nepotrebujete k tomu gény, ale len zvedavosť a usilovnosť!