slovenčina » čerkezština | 68 [šesťdesiatosem] | veľký – malý

68 [тIокIищрэ ирэ] ины – цIыкIу

68 [tIokIishhrje irje] iny – cIykIu

veľký a malý	ины ыкIи цIыкIу; iny ykIi cIykIu
Slon je veľký.	Пылыр ины.; Pylyr iny.
Myš je malá.	Цыгъор цIыкIу.; Cygor cIykIu.
tmavý a svetlý	шIункI ыкIи нэфы (нэфын); shIunkI ykIi njefy (njefyn)
Noc je tmavá.	Чэщыр шIункI.; Chjeshhyr shIunkI.
Deň je svetlý.	Мафэр нэфын.; Mafjer njefyn.
starý a mladý	жъы ыкIи кIэ; zhy ykIi kIje
Náš dedko je veľmi starý.	Титатэ жъы дэд.; Titatje zhy djed.
Pred 70 rokmi bol ešte mladý.	Илъэс 70-рэкIэ узэкIэIэбэжьмэ, ар джыри ныбжьыкIагъ.; Iljes 70-rjekIje uzjekIjeIjebjezh'mje, ar dzhyri nybzh'ykIag.
pekný a škaredý	дахэ ыкIи Iае; dahje ykIi Iae
Motýľ je pekný.	ХьампIырашъор дахэ.; H'ampIyrashor dahje.
Pavúk je škaredý.	Бэджыр Iае.; Bjedzhyr Iae.
tlstý a chudý	пщэр ыкIи од; pshhjer ykIi od
Ženа, vážiaca 100 kilogramov, je tlstá.	Бзылъфыгъэу килограмишъэ къэзыщэчрэр пщэр.; Bzylfygjeu kilogramishje kjezyshhjechrjer pshhjer.
Muž, vážiaci 50 kilogramov, je chudý.	Хъулъфыгъэу килограмм шъэныкъо къэзыщэчрэр од.; Hulfygjeu kilogramm shjenyko kjezyshhjechrjer od.
drahý a lacný	лъапIэ ыкIи пыут; lapIje ykIi pyut
Auto je drahé.	Машинэр лъапIэ.; Mashinjer lapIje.
Noviny sú lacné.	Гъэзетыр пыут.; Gjezetyr pyut.

Dva jazyky = dve centrá v mozgu!

Nášmu mozgu nezáleží na tom, kedy sa jazyk naučíme. To preto, že má rôzne úložiská pre rôzne jazyky. Nie všetky jazyky, ktoré sa učíme, sa ukladajú spoločne. Jazyky, ktoré sa naučíme ako dospelí, majú svoje vlastné úložisko. Znamená to, že mozog spracováva nové pravidlá na inom mieste. Nie sú uložené spolu s materinským jazykom. Naopak ľudia, ktorí vyrástli v dvojjazyčnom prostredí, používajú len jednu časť mozgu. K tomuto záveru dospeli početné štúdie. Vedci skúmali niekoľko jedincov. Tí hovorili plynule dvoma jazykmi. Časť z nich však s oboma jazykmi vyrástla. Tí ostatní sa druhý jazyk naučili až v priebehu života. Vedci potom počas testov merali ich mozgovú aktivitu. Mohli tak skúmať, ktoré oblasti mozgu boli počas testov aktívne. A zistili, že „neskorší“ študenti majú dve centrá reči! Že tomu tak je, sa vedci domnievali už dávno. U ľudí s poranením mozgu sa prejavujú rôzne symptómy. Poškodenie mozgu teda môže viesť k problémom s rečou. Takto postihnutí ľudia potom horšie vyslovujú alebo rozumejú. Obete nehôd hovoriace dvoma jazykmi však vykazujú niekedy zvláštne príznaky. Ich problémy s rečou sa nie vždy prejavia u oboch jazykov. Ak je zasiahnutá len jedna časť mozgu, tá druhá môže naďalej fungovať. Pacienti potom hovoria jedným jazykom lepšie ako druhým. Opätovné učenie týchto dvoch jazykov potom tiež prebieha rôznou rýchlosťou. To dokazuje, že oba jazyky nie sú uložené na rovnakom mieste. Pretože sa neukladali v rovnakom čase, vytvorili sa dve rôzne úložiská. Stále nie je známe, ako presne náš mozog zvláda viac jazykov. Nové objavy ale môžu viesť k novým učebným postupom.