slovenčina » čerkezština | 71 [sedemdesiatjeden] | niečo chcieť

71 [тIокIищрэ пшIыкIузырэ] Зыгорэм фэен

71 [tIokIishhrje pshIykIuzyrje] Zygorjem fjeen

Čo chcete?	Сыд шъузыфаер?; Syd shuzyfaer?
Chcete hrať futbal?	Футбол шъуешIэнэу шъуфая?; Futbol shueshIjenjeu shufaja?
Chcete navštíviť priateľov?	Шъуиныбджэгъухэр зэжъугъэлъэгъухэ шъушIоигъуа?; Shuinybdzhjeguhjer zjezhugjeljeguhje shushIoigua?
chcieť	фэен / шIоигъон; fjeen / shIoigon
Nechcem prísť neskoro.	КIасэу сыкъэкIожьы сшIоигъоп.; KIasjeu sykjekIozh'y sshIoigop.
Nechcem tam ísť.	Ащ сыкIонэу сыфаеп.; Ashh sykIonjeu syfaep.
Chcem ísť domov.	Унэм сыкIожьы сшIоигъу.; Unjem sykIozh'y sshIoigu.
Chcem zostať doma.	Унэм сыкъинэ сшIоигъу.; Unjem sykinje sshIoigu.
Chcem byť sám.	Сизакъоу сыкъанэ сшIоигъу.; Sizakou sykanje sshIoigu.
Chceš tu zostať?	Мыщ укъанэ пшIоигъуа?; Myshh ukanje pshIoigua?
Chceš tu jesť?	Мыщ ущышхэ пшIоигъуа?; Myshh ushhyshhje pshIoigua?
Chceš tu spať?	Мыщ ущычъые пшIоигъуа?; Myshh ushhychye pshIoigua?
Chcete zajtra odcestovať?	Неущ шъуежьэжьы шъушIоигъуа?; Neushh shuezh'jezh'y shushIoigua?
Chcete zostať do zajtra?	Неущ нэсэ шъукъанэ шъушIоигъуа?; Neushh njesje shukanje shushIoigua?
Chcete zaplatiť účet až zajtra?	Счётыр неущ къэптымэ пшIоигъуа?; Schjotyr neushh kjeptymje pshIoigua?
Chcete ísť na diskotéku?	Дискотекэм шъукIонэу шъуфая?; Diskotekjem shukIonjeu shufaja?
Chcete ísť do kina?	Кином шъукIонэу шъуфая?; Kinom shukIonjeu shufaja?
Chcete ísť do kaviarne?	Кафем шъукIонэу шъуфая?; Kafem shukIonjeu shufaja?

Ako sa mozog učí nové slová

Keď sa učíme novú slovnú zásobu, náš mozog si ukladá nový obsah. Učenie funguje iba pri stálom opakovaní. Ako dobre si náš mozog slová uloží, záleží na mnohých faktoroch. Najdôležitejšie je, aby sme si slovnú zásobu pravidelne precvičovali. Ukladajú sa len slová, ktoré často píšeme alebo používame. Dá sa povedať, že sa tieto slová archivujú ako obrázky. Tento spôsob učenia platí aj pre opice. Opice sa naučia „čítať“ slová, ak ich vidia dostatočne často. Síce písmenám nerozumejú, ale rozoznajú slová podľa tvaru. Aby sme mohli nejakým jazykom hovoriť plynule, potrebujeme k tomu veľa slov. Slovná zásoba musí byť dobre zorganizovaná. Naša pamäť totiž funguje ako archív. Aby mohla slová rýchlo vyhľadať, musí vedieť, kde ich hľadať. Je teda lepšie, ak sa slová učíte v určitom kontexte. Mozog si potom vie otvoriť vždy tú správnu „zložku“. Ale aj slová, ktoré sa dobre naučíme, môžeme zase zabudnúť. Deje sa tak, ak sa určité vedomosti presunú z aktívnej pamäti do pasívnej. Zabúdaním si uľahčujeme od vedomostí, ktoré nepotrebujeme. Náš mozog si tak robí miesto pre nové a dôležitejšie veci. Je teda dôležité, aby sme si naše vedomosti pravidelne oživovali. To, čo je obsahom pasívnej pamäti, nie je však navždy stratené. Keď zhliadneme zabudnuté slovo, znovu si ho zapamätáme. To, čo sme sa už raz naučili, sa druhýkrát naučíme rýchlejšie. Kto si chce rozšíriť slovnú zásobu, musí si rozšíriť aj záujmy. Každý z nás má nejaké záujmy. Zaoberáme sa teda väčšinou stále rovnakými vecami. Jazyk sa však skladá z mnohých významových odborov. Človek zaujímajúci sa o politiku by si mal občas prečítať aj športovú rubriku!