slovenčina » čerkezština | 74 [sedemdesiatštyri] | o niečo poprosiť

74 [тIокIищрэ пшIыкIуплIырэ] Зыгорэм кIэлъэIун

74 [tIokIishhrje pshIykIuplIyrje] Zygorjem kIjeljeIun

Môžete mi ostrihať vlasy?	Сшъхьац къысфыкIэупхъухьан плъэкIыщта?; Sshh'ac kysfykIjeuphuh'an pljekIyshhta?
Nie príliš na krátko, prosím.?	МыкIэко дэдэу, хъущтмэ?; MykIjeko djedjeu, hushhtmje?
Trochu kratšie, prosím.	ТIэкIу нахь кIакоу, хъущтмэ.; TIjekIu nah' kIakou, hushhtmje.
Môžete vyvolať fotky?	Сурэтхэр зэжъугъэзэфэн шъулъэкIыщта?; Surjethjer zjezhugjezjefjen shuljekIyshhta?
Fotky sú na CD.	Сурэтхэр дискым тетых.; Surjethjer diskym tetyh.
Fotky sú vo fotoaparáte.	Сурэтхэр фотоаппаратым дэлъых.; Surjethjer fotoapparatym djelyh.
Môžete opraviť tie hodiny?	Сыхьатыр бгъэцэкIэжьын плъэкIыщта?; Syh'atyr bgjecjekIjezh'yn pljekIyshhta?
Sklo je rozbité.	Апчыр къутагъэ.; Apchyr kutagje.
Batéria je prázdna.	Батарейкэр тIысыгъэ.; Batarejkjer tIysygje.
Môžete vyžehliť tú košeľu?	Джанэм ут тешъудзэн шъулъэкIыщта?; Dzhanjem ut teshudzjen shuljekIyshhta?
Môžete vyčistiť tie nohavice?	Гъончэджхэр шъуукъэбзын шъулъэкIыщта?; Gonchjedzhhjer shuukjebzyn shuljekIyshhta?
Môžete opraviť tie topánky?	Щырыкъухэр зэкIэшъудэжьын шъулъэкIыщта?; Shhyrykuhjer zjekIjeshudjezh'yn shuljekIyshhta?
Môžete mi dať oheň?	Сырныч шъуиIа?; Syrnych shuiIa?
Máte zápalky alebo zapaľovač?	Сырныч е нэмыкI машIо зэрэхагъанэрэ шъуиIэна?; Syrnych e njemykI mashIo zjerjehaganjerje shuiIjena?
Máte popolník?	Тутынстафэхэр зэратакъорэ шъуиIэна?; Tutynstafjehjer zjeratakorje shuiIjena?
Fajčíte cigary?	Сигарэ уешъуа?; Sigarje ueshua?
Fajčíte cigarety?	Тутын уешъуа?; Tutyn ueshua?
Fajčíte fajku?	ЛулэкIэ тутын уешъуа?; LuljekIje tutyn ueshua?

Americké domorodé jazyky

V Amerike sa hovorí mnohými jazykmi. Angličtina je hlavným jazykom v Severnej Amerike. V Južnej Amerike dominuje španielčina a portugalčina. Všetky tieto jazyky prišli do Ameriky z Európy. Pred začiatkom kolonizácie sa tam hovorilo inými jazykmi. Týmto jazykom hovoríme domorodé jazyky Ameriky. Dodnes neboli v podstate preskúmané. Rôznorodosť týchto jazykov je značná. Odhaduje sa, že v Severnej Amerike je asi 60 jazykových rodín. V Južnej Amerike ich môže byť až 150. Navyše je tam veľa izolovaných jazykov. Všetky tieto jazyky sú veľmi odlišné. Vykazujú len niekoľko spoločných znakov. Je teda ťažké tieto jazyky zaradiť. Dôvod ich rozdielnosti možno vyčítať v dejinách Ameriky. Amerika bola osídlená v niekoľkých etapách. Prví ľudia prišli do Ameriky pred vyše 10 000 rokmi. Každý národ si na kontinent priniesol aj svoj jazyk. Domorodé jazyky sú však najviac podobné tým ázijským. Situácia s domorodými jazykmi nie je v celej Amerike rovnaká. V Južnej Amerike sa stále používa mnoho domorodých jazykov. Jazyky ako Guarani alebo Quechua majú milióny aktívnych hovoriacich. Oproti tomu mnoho jazykov v Severnej Amerike takmer vymrelo. Kultúra pôvodných obyvateľov Severnej Ameriky bola dlho potlačovaná. Vytratili sa tak aj ich jazyky. V posledných desaťročiach však záujem o ne vzrástol. Existuje mnoho programov, ktoré sa snažia tieto jazyky rozvíjať a chrániť. Nakoniec teda môžu mať aj budúcnosť ...