slovenčina » bulharčina | 79 [sedemdesiatdeväť] | Prídavné mená 2

79 [седемдесет и девет] Прилагателни 2

79 [sedemdeset i devet] Prilagatelni 2

Mám na sebe modré šaty.	Облечена съм в синя рокля.; Oblechena sym v sinya roklya.
Mám na sebe červené šaty.	Облечена съм в червена рокля.; Oblechena sym v chervena roklya.
Mám na sebe zelené šaty.	Облечена съм в зелена рокля.; Oblechena sym v zelena roklya.
Kúpim čiernu tašku.	Аз купувам черна чанта.; Az kupuvam cherna chanta.
Kúpim hnedú tašku.	Аз купувам кафява чанта.; Az kupuvam kafyava chanta.
Kúpim bielu tašku.	Аз купувам бяла чанта.; Az kupuvam byala chanta.
Potrebujem nové auto.	Имам нужда от нова кола.; Imam nuzhda ot nova kola.
Potrebujem rýchle auto.	Имам нужда от бърза кола.; Imam nuzhda ot byrza kola.
Potrebujem pohodlné auto.	Имам нужда от удобна кола.; Imam nuzhda ot udobna kola.
Tam hore býva stará žena.	Горе живее една възрастна жена.; Gore zhivee yedna vyzrastna zhena.
Tam hore býva tlstá žena.	Горе живее една дебела жена.; Gore zhivee yedna debela zhena.
Tam dole býva zvedavá žena.	Долу живее една любопитна жена.; Dolu zhivee yedna lyubopitna zhena.
Naši hostia boli milí ľudia.	Гостите ни бяха приятни хора.; Gostite ni byakha priyatni khora.
Naši hostia boli zdvorilí ľudia.	Гостите ни бяха учтиви хора.; Gostite ni byakha uchtivi khora.
Naši hostia boli zaujímaví ľudia.	Гостите ни бяха интересни хора.; Gostite ni byakha interesni khora.
Mám milé deti.	Аз имам мили деца.; Az imam mili detsa.
Ale susedia majú drzé deti.	Но съседите имат нахални деца.; No sysedite imat nakhalni detsa.
Sú vaše deti poslušné?	Вашите деца послушни ли са?; Vashite detsa poslushni li sa?

Ako sa deti učia správne hovoriť

Akonáhle sa človek narodí, komunikuje s ostatnými. Bábätká plačú, keď niečo chcú. V niekoľkých mesiacoch už vedia povedať pár jednoduchých slov. V dvoch rokoch vedia hovoriť vety asi o troch slovách. Kedy deti začnú hovoriť, nie je možné ovplyvniť. Môžete ale ovplyvniť, ako dobre sa deti naučia svoj materinský jazyk. K tomu je potrebné zohľadniť niekoľko vecí. Predovšetkým je dôležité, aby malo dieťa motiváciu. Musí spoznať, že niečoho dosiahne, len keď hovorí. Malým deťom stačí ako spätná väzba úsmev. Staršie deti rady vedú rozhovor so svojím okolím. Zameriavajú sa na jazyk ľudí okolo seba. Jazykové schopnosti ich rodičov a učiteľov sú teda veľmi dôležité. Deti sa tiež musia naučiť, že jazyk je cenný! Pritom ich to ale stále musí baviť. Keď deťom čítame nahlas, ukazujeme im, aký zaujímavý môže jazyk byť. Rodičia by tiež mali s deťmi podnikať čo najviac vecí. Keď dieťa veľa zažije, chce o tom hovoriť. Deti vyrastajúce v dvojjazyčnom prostredí potrebujú pevné pravidlá. Musia vedieť, s kým majú ktorým jazykom hovoriť. Tak sa ich mozog naučí medzi dvoma jazykmi rozlišovať. Akonáhle dieťa začne chodiť do školy, jeho jazyk sa zmení. Naučí sa nový hovorový jazyk. Vtedy je dôležité, aby rodičia dávali pozor, ako ich deti hovoria. Štúdie preukázali, že materinský jazyk sa do mozgu vryje navždy. Čo sa ako deti naučíme, nás sprevádza po zvyšok života. Kto sa svoj materinský jazyk naučí ako dieťa poriadne, bude z toho neskôr ťažiť. Bude sa neskôr učiť nové veci rýchlejšie a lepšie - nielen cudzie jazyky ...